Choď na obsah Choď na menu
 


Jarné upratovanie v duši

4. 4. 2014

Jar. Také jednoduché a pritom krásne slovo. Dokonca aj keď ho prečítame odzadu.

Na jar vonia vzduch, prebúdza sa príroda, slnko šteklí svojimi lúčmi stromy, na ktorých nás ráno svojim štebotom budia drozdy. Jar je obdobím, keď sa mení nielen biorytmus prírody ale spolu s ňou sa ,, prebúdza ,, aj naše telo. Na jar máme tendenciu upratovať svoje príbytky, autá, pracoviská, záhradky, vyhadzujeme nepotrebné riady, odevy, staré časopisy, proste všetko, čo nám doslúžilo, čo už nepotrebujeme.

Jar je ale aj obdobím, ktoré nám ponúka možnosť poupratovať si hlavne vo svojom vnútri - vo svojej duši. Ponúka nám zastaviť sa, prehodnotiť svoje postoje, návyky, vzťahy, city...

Mnohokrát sa k sebe správame veľmi zle. Preplnené mestá, večné naháňanie sa za niečim ( často zbytočným ) v nás zabíja individuálneho ducha, všade okolo nás niekto žiada, aby sme boli takými, ako oni očakávajú. ( partneri, nadriadení ..).

V našom živote ale nastanú chvíle, ktoré nám signalizujú, že niečo nie je v poriadku, stále máme pocit, že nám niečo chýba, cítime sa pod tlakom, sme nesvoji alebo vážne ochorenieme.  A vtedy máme šancu niečo zmeniť, naučiť sa mať radi seba takých, akými v skutočnosti sme. Každý z nás je jedinečná osobnosť  - niekto je tichý, niekto temperamentný, niekto blond a niekto čiernovlasý. Ľudia majú tendenciu ,,prerábať sa,, podľa vzoru nejakého svojho idolu. Ale bol by svet zaujímavý, keby sme boli všetci rovnakí ? Ak dokážeme mať radi sami seba a dovolíme si byť sami sebou, odchodíme rôzne strachy ( nebudú ma mať radi, keď budem sám sebou ), kráčame k cieľu, ktorý sa nazýva ,, vnútornou slobodou ,, .

Je to cesta náročná, s množstvom prekážok ale každý, kto na ňu raz vstúpi, už z nej nebude chcieť zísť. Možno občas pozastane, spomalí svoje tempo, ale napokon ho okolnosti donútia ísť ďalej k svojmu cieľu.

Naše telo je posvätná schránka, ktorá by mala pre nás znamenať to najcennejšie, čo v živote máme. Ak ochorieme, telo nás v skutočnosti prostredníctvom choroby upozorňuje na náš nesúlad, na to, že sme konali proti svojim vnútorným pocitom, že konáme tak pre náš strach, pre našu pýchu, preto lebo to chcú iní, lebo je to spoločenská norma, lebo sa to tak patrí. Často sa necháme využívať svojimi blízkymi, svojimi kolegami, svojim okolím ale v skutočnosti sme len obeťou nášho nesprávneho postoja k nim. Ale čo na to naša duša, naše najvnútornejšie pocity? Skôr či neskôr nás naše vnútro na to upozorní.nezabudka.jpg

Nebude nám stačiť, že máme pekný dom, krásne šaty, výbornú prácu....

Stále budeme mať pocit, že nám niečo chýba. Aby sme dosiahli skutočné naplnenie, zmysel života je potrebné objaviť v sebe lásku , schopnosť mať rád seba samého s kladmi aj zápormi, vôľu zmeniť sa. Potom sa nám podarí dávať nezištnú lásku a slobodu iným ľuďom. Zmeňme seba a zmení sa všetko okolo nás, do nášho života budú prichádzať ľudia s podobnými vlastnosťami, správaním a s podobnými životnými hodnotami. Zmenia sa naše deti , partneri, dokonca sa nám poskytne nová práca, v ktorej môžeme byť šéfom MY SAMI.  

Tak povyhadzujme staré emócie, návyky, predsudky, poupratujme si vo svojej duši, pohlaďme ju láskou a trpezlivosťou a ona rozkvitne v nášu spokojnosť.  Vymeňme krôčik po krôčiku staré za nové a vdýchnime do seba ten krásny pocit slobody.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.